Keď sa povie fašiangy, ľuďom sa vybavia hlavne pestrofarebné masky, fašiangový sprievod alebo napríklad karneval. Len málo z nich však tuší, s akými tradíciami, zvykmi a jedlami sa fašiangy ako sviatok jedla spájajú. Fašiangy v minulosti predstavovali čas hodovania a veselia medzi dvoma rôznymi pôstnymi dobami, kedy sa ľudia mali do sýtosti najesť aj napiť.
Tento čas bol preto spojený s rôznymi tanečnými zábavami, zabíjačkami, oslavami, ale i svadbami. Potom totiž nasledoval štyridsaťdňový pôst pred Veľkou nocou, kedy sa ľudia zriekali jedla, ale aj ďalších vecí, ktoré pre nich boli v živote zbytočné či postrádateľné.
Vrcholom fašiangových osláv, hodovania a všeobecného veselia bol každoročne fašiangový utorok, kedy sa na cestu dedinou alebo mestom vydal tradične maškarný sprievod. Ľudia v najrôznejších maskách obchádzali domy, pričom nesmeli vynechať ani jeden. Všade sa teda zastavovalo, spievalo, hralo, tancovalo, nechýbalo ani malé pohostenie pre maškary, všetci popíjali a ochutnávali čo len chceli, vďaka čomu sa neviazanosť sprievodu ešte zvyšovala.