Povedz mladým v tvojej krajine, aby sa večer pozreli na oblohu. Uvidia množstvo hviezd, ktoré sú veľmi žiarivé a nádherne ožarujú noc…
To sú oči detí Afriky, ktoré umreli na AIDS, to sú oči mladých plných nádejí na lepší život, nadaných a schopných mladých Afričanov, ktorí sa už nepodelia so svojimi darmi, lebo sú mŕtvi.
To sú oči mojich dvoch dcér, ktoré umreli na AIDS, oči mojich piatich bratov, oči mnohých mojich susedov a priateľov. To sú oči, ktoré žiaria a vyzývajú Vás k zmene, aby ste žiarili na zemi…
TO SÚ OČI, KTORÉ KRIČIA: „NIE VIAC AIDS!“
Nomsa
(žena umierajúca na AIDS v Barbetone)
To je jej posolstvo pre vás mladých …žiariť na zemi, žiť pre budúcnosť…
HIV/AIDS je v súčasnosti liečiteľné, ale (zatiaľ) nevyliečiteľné ochorenie. Pandémia je ľudskou, sociálnou a ekonomickou katastrofou s ďalekosiahlym dosahom na jednotlivcov, spoločnosti a krajiny po celom svete. Slovenská republika patrí medzi krajiny s relatívne nízkym počtom ľudí s HIV a infekcia tu ešte nenadobudla alarmujúce rozmery. Preto je nevyhnutné pokračovať v účinnej prevencii tohto ochorenia.
MŠVVaŠ SR, Kancelária WHO na SK, mesto Žilina, Okresný úrad – odbor školstva v Žiline a Gymnázium sv. Františka v Žiline vyhlásili v rámci štrnásteho ročníka kampane literárnu súťaž na tému: My a vírusy 21. storočia. Literárny žáner bol podľa výberu autora, ako napríklad: diskusný príspevok, báseň, úvaha, rozprávanie. Z víťazných prác bude vytvorený zborník a žiaci získajú finančnú odmenu.
Zo 173 prác našich žiakov sme museli vybrať tri, aby reprezentovali našu školu, no nebolo to jednoduché, lebo máme skvelých a šikovných žiakov, no posúďte sami…
Hrozba – naplnenie sna
Jedného krásneho dňa,
do spánku som zaľahla.
Podivný sen sníval sa mi,
prelínal sa s nočnými morami.
Nevidela som ľuďom do tváre,
akoby ich zakrývali vejáre.
Každý rúško na tvári mal,
kto nie, ten sa len tíško schovával.
Dezinfekciu mi núkali na každom rohu,
vraj nech nechytím nejakú koronu.
Korona, korona.
Čo to slovo asi znamená?
Nik nevie, len sa každý bojí,
čo vlastne za týmto slovom stojí.
Chrípka, hnev a či žiaľ,
umiera sa nato vraj.
Ľudia v domoch zavretí sú,
nevedia čo im následky prinesú.
Školy, obchody, zavreté všetko je,
sme ako zvieratá v klietkach uväznené.
Vtom otvorím oči, hneď sa von pozriem,
chvalabohu bol to len sen.
Bez strachu môžem ísť von
a dúfať, že nik nepríde s covidom.
Aneta Grižáková, II. M
Vírus dnešnej doby
Každý vírus na nás inak vplýva,
reagujeme naň však úplne inak.
Ľudia si predstavia bacil,
ktorý spôsobí chorobu asi.
Najčastejšie sa usídli u človeka,
kde najradšej rozmnožuje sa.
Voľným okom ho nevidíme,
pod mikroskopom všetkých uvidíme.
Ani antibiotika nezaberajú,
v tele sa vždy niekde schovajú.
V Číne nový vírus vznikol,
no všade sa rozfúkol.
Šíri sa do celého sveta,
pri každom štáte zastaví sa.
Starých ľudí ohrozuje,
mladým tiež však neoponuje.
Zvláštne príznaky má,
s nikým sa nepohráva.
Strata čuchu, nič to nie je,
ťažký dych už vážna vec je.
Malá špilka šteklí v nose,
„korona“ na dvere klope.
Zdrží sa tam štrnásť dní,
potom ďalšieho navštívi.
Chodí štátmi hore-dole,
ako po nejakom móle.
Testovanie Slovensko zažíva,
každý to s Matovičom prežíva.
Orava a Bardejov,
to už majú za sebou.
Čaká ich však ďalší test,
ktorý odhalí pozitívnych hneď.
Veľa vírusov tu máme,
Covid 19 najviac poznáme.
Ema Franeková, III. A
Zostaň doma, prišlo to
Zapneš TV, redaktorka hovorí:
„Nový vírus krajinu pánd živorí!“
Nerieš, veď krajina si to zaslúži,
ničí svet v priemyselnom ovzduší.
Ďalšie správy prichádzajú od mora,
čižmičkovú krajinu ničí pohroma.
Žiadne opatrenia, robí sa pizza,
cestoviny, – pijú sa večerné vína.
Svet sa otočí, keď plačú nemocnice,
ľudia vidia, ľudí cez drevené truhlice.
Všetky veľmoci sveta nevládzu,
neskoré opatrenia hádžu na vládu.
Jánošíkova krajina spod Tatier,
postavila veľmocný pilier.
„Rúško nezabudneš!“ – nové prikázanie,
obmedzené hranice, nakupovanie.
Múdra tá slovenská dolina,
zodpovedná každá rodina.
Aj keď teraz korunka ťa tlačí,
nepovoľ v boji, nekrič stačí!
Vydrž koľko ti sila dovolí,
zostaň doma, urob to vo vôli.
Vyjde vakcína, všetko sa povolí.
A zas budeš žiť, život po vôli.
Rebeka Bieľaková, I. M