„Človek nežije iba z lásky, ktorú prijíma, ale hlavne z tej, ktorú daruje.“
12. decembra 2017 darovali herci Strednej odbornej školy v Námestove lásku, a to formou predvianočného programu, ktorý pripravovali s láskou pre našich žiakov i učiteľov. Spievali, tancovali, recitovali, dramatizovali, a tak si umelecky svoje srdiečka „vyliali“.
{youtube}EAC4IGik2Ko{/youtube}
Cieľom programu bolo potešiť všetkých v tomto predvianočnom období, poukázať na ozajstné hodnoty života – láska, porozumenie, dôvera, viera v Boha…
Názov predstavoval otázku a v závere sme sa dozvedeli odpoveď: „Láska príde, keď sa ľudia začnú správať tak, aby sa páčili Pánu Bohu. On ľudstvu verí a chce aj tohtoročné narodeniny oslavovať s čistými srdiečkami ľudí, ktorým dal život…
Na záver pridávame vianočný darček v podobe kytice žiackych básní:
Prečo práve láska
Prečo práve láska?
Prečo práve milovať?
Je to kvôli nemu?
Je to kvôli jeho pohľadu?
Nikto nevie chápať slovo láska,
len Tí, ktorí sa zamilovali.
Tí majú poznanie, čo je to vlastne láska.
Len Tí nás dokážu pochopiť,
ten cit, to pobláznenie, len oni vedia milovať.
Jeho úsmev ako slniečko.
Jeho oči ako hviezdy na oblohe.
Jeho dotyky, z ktorých sa chvejem.
Jeho pery, ktoré sú sladké ako najsladšia jahoda.
Láska príde nečakane
ako jesenný vánok.
Ako sneh padajúci z neba.
Láska je tu vždy – nečakane.
(Barbora Todorovová, I. B)
Príde k nám láska?
Príde k nám láska?
Bez teba je život o ničom,
ty si to najkrajšie,
čo mi život priniesol,
lebo len na teba sa chcem
pozerať v mojom náručí.
A vedieť, že navždy
ostanem s tebou.
Každú sekundu s tebou prežiť chcem a viem, že na teba nezabudnem.
Nikdy ťa nemám dosť,
lebo ja si vždy nájdem
ešte malý kúsok pre radosť.
Nikdy ťa neopustím,
a už vôbec nezradím.
Veď ty si moje všetko
a bez teba to nie je ono.
(Alžbeta Iglárová, I. B)
Milovať chce každý
Príde k nám láska?
Lásku, tú chce každý mať,
ale na to treba vedieť milovať.
Kto milovať nedokáže,
nikto mu to neprikáže.
Neexistuje presná definícia, čo je láska,
pre niekoho možno kráska.
Niekto jej dá svoje srdce,
iný zase kúpi hrnce.
Pocit to je ako v peci,
keď nás má niekto v srdci.
Keď nás láska opustí,
dáme ruky do pästí.
Milovať každý chce,
nie však všetkým je to dopriate.
Cez nenávisť hľadáme lásku,
ale v diali nič.
(Milan Chromek, I. B)
Stretnutie
Dvaja neznámi stretli sa raz,
obom im po chrbte prebehol mráz.
Nevinný úsmev, v ktorom sa skrývalo niečo hlbšie, niečo omnoho viac.
Pozvanie na kávu, či pohár vína,
on hneď vedel, že ona je iná.
Tak krásna, tak čarovná,
tak vtipná, tak milá.
Z jednej kávy sa stal zvyk,
no nevedel o tom nik – okrem nich.
V jeden večer priniesol jej kvet,
v tej chvíli sa s ňou zatočil svet.
Na začiatku dvaja neznámi,
na konci dvaja zamilovaní.
Pomaličky, potichučky,
prišla k nám láska držiac sa za rúčky.
(Lukáš Masničák, I. B)
Príde k nám láska?
Príde k nám láska?
Je to vôbec otázka?
Láska – tá k nám príde,
dúfaj, že ty neodídeš.
Príde k nám láska?
Bude to krásna otázka.
Z úst mi nejde ani hláska,
asi to je naša láska.
Je to láska, je to prekrásny cit,
budem sa za teba biť!
Nemôžem sa sústrediť,
nemôžem bez teba svoj deň oceniť.
Láska je to najcennejšie, čo dostať môžeš,
bez nej nič nezmôžeš.
Každý v sebe zápalnú iskru pre druhého ukrýva, iskru, ktorá druhého zohrieva.
(Roman Fábik, I. B)
Ja ŤA skrátka MILUJEM
Pozeral si sa niekedy na niekoho
a pomyslel si si:
,,Ja ŤA skrátka MILUJEM!“
Ten človek iba rozprával,
pohmkával si,
pozeral film,
čítal knihu.
Smial sa,
jedol pizzu,
zabával sa
alebo čokoľvek iné.
A v tejto chvíli na ňom bolo niečo,
čo Ťa prinútilo pomyslieť si:
,,Ja ŤA skrátka MILUJEM!“
A vtedy som si uvedomila,
že prišla k nám láska.
(Aneta Zemanová, I. B)
Príde k nám láska?
Cit, ktorý vychádza z nášho vnútra,
má ho každý rád.
Láska je všade okolo,
len mi ju možno nevidíme.
Láska je všade okolo,
len nevieme, ako ju prijímame.
Prichádza k nám stále,
v tých najmenších prejavoch,
v nečakaných chvíľach.
Môže byť ako ruža, bozk,
malý darček,
ba aj ako malý hrnček.
S ňou máme pocit radosti, bezpečia,
že máme zmysel nášho života.
Všetko s ňou je krajšie – očarujúcejšie, pozitívnejšie vnímame náš svet,
a pritom dúfame,
že to navždy tak ostane.
Trvá roky, kým príde,
stačí len zlomok sekundy
a už je preč.
Je to krehký dar,
svetlo v najtmavších chvíľach.
Však, aby sa nestratilo, treba sa oň starať.
Keď iskru stratí láska,
černota len na nás čaká.
Život zavalí smútok, žiaľ a strach,
že už nebudeme schopní cítiť lásku zas.
Za nedbalosť je to daň krutá.
Spomíname už len potom,
ako dobre nám len vtedy bolo.
Oči pohltia slzy, žiadna láska totiž nebude ako predtým.
Nedôveru opäť milovať,
vynecháva lásku zanecháva nás,
zo strachu zažitia tej bolesti zas.
Báť sa jej netreba
prúdiť ju nechať treba.
Nevieš, kto práve môže milovať teba.
Dozvieš sa to určite raz, či bude Valentína či Vianoc čas.
(Martina Horňáková, I. B)
Láska
Príde k nám láska?
To je dôležitá otázka.
Lásku nám k životu treba,
mať lásku je – ako mať kus chleba.
Keď sa povie slovo láska,
na čele sa mi objaví nie jedna vráska.
Láska – jednoduché slovo,
u ľudí sa objaví skoro.
Prvá láska k mame,
potom o niekom len snívame.
Vraj – ,,Láska hory prenáša“
a našu dušu povznáša.
Láska je tak krásne slovo,
čo znie tak vášnivo.
Láska nikdy nezanikne,
kým niečo neprenikne.
Jedno slovo, druhé slovo,
ja tu lásku vyznám skoro.
(Ivana Luscoňová, II. M)