Kpt. Ing. Ján Bartoš nás v škole navštívil 23. októbra 2015. Na prvý pohľad sa zdal ako vážny človek, z ktorého šiel rešpekt. Určite je aj taký vo svojom povolaní, však je predsa vojak, ale pri nás študentoch sa správal ako náš kamarát, ktorý nám rozprával svoje skúsenosti z vojenských misií. Šiel však na všetko samozrejme postupne a ako prvé sa nám predstavil.
Zistili sme, že je ženatý a má dve deti, čiže má svoju rodinu a z jeho slov vyznelo, že ich má úprimne rád. Jeho deti však mohli prísť o otca a jeho manželka o manžela a to doslovne, pretože pán Bartoš bol povolaný na misiu. Keď je človek vojak z povolania a je povolaný na misiu, niet cesty späť. Približne 50 % vojakov, ktorí idú na misie sa už domov nevrátia. Kapitán Bartoš bol však ten šťastný, ktorý prežil a môže sa radovať spolu s rodinou zo života. Keď stretnete takého človeka ako je on, v hlave sa vám zobrazí milión otázok, na ktoré chcete hneď vedieť odpovede, no niektoré však nie sú vhodné. Povedal nám o misiách v Afrike a Afganistane. Ja osobne by som o takýchto zážitkoch nevedela prehovoriť. Rozprával nám o tom, aké je to byť v krajine, kde sa bojuje a ľudia majú úplne inú mentalitu ako my na Slovensku.
Jednou z jeho úloh bolo zaučiť afganských vojakov. Priniesol nám na ukážku aj zbrane a granáty. Zbrane som v rukách nedržala, ale mala som možnosť dostať bičom po prstoch, ktorým tam bijú zvieratá alebo ženy. Tá predstava bičovania je pre mňa nepochopiteľná, ale podľa slov kpt. Bartoša „tam to tak majú“.
Určite každý z nás pozná aj mínové polia, teda vie o čo ide. Na odmínovanie týchto polí používajú zvieratá, ženy a deti, pretože tam je to bezcenné. Na misiách si kamarátov nehľadaj! Veta, ktorá sa mi vryla asi najviac do pamäte z tejto prednášky. Najskôr som to nechápala, pretože, ako niekto počas takej dlhej doby si nemá nájsť kamarátov. Nikto z nás by predsa nechcel vidieť umrieť kamaráta na vlastné oči. Príbehy vojakov, ktoré nám pán Bartoš rozprával, nechcem zverejňovať, pretože ani neviem, ako to napísať. Ja som to nezažila, najlepšie by bolo, keby ste to počuli priamo od neho.
Na záver chcem povedať, že kapitán Bartoš pôsobil príjemne a nie tvrdo ako sa od vojaka čakalo. V mene všetkých študentov, ktorí boli na tejto prednáške, chcem povedať veľké ĎAKUJEM! Ďakujem, že sme mali možnosť byť na Vašej prednáške. Prajeme Vám veľa šťastia v živote a dávajte si na seba pozor. My na Vás nezabudneme. Klaudia
Vianočné pozdravy pre misijné vojsko
Po veľmi zaujímavej prednáške s kpt. Jánom Bartošom, vojakom, ktorý sa zúčastnil niekoľkých vojenských misií, naši študenti napísali niekoľko zaujímavých vianočných pozdravov, ktoré sme odoslali na MO SR do Bratislavy, odkiaľ poputujú k vojakom, ktorí nemôžu byť na najkrajšie sviatky roka doma so svojimi najbližšími. Veríme, že ich tieto pozdravy potešia a priblížia kúsok Slovenska.
PaedDr. Martina Vlčáková