… MOJIMI OČAMI…
Mám rada
Mám rada.
Mám rada kakao a ráno.
Teším sa na nočný spánok.
Teším sa na mamku, keď si ku mne sadá.
Milujem noci a tmavý ateliér.
Milujem nočné rozhovory s tebou.
Nekončí priateľstvo nahnevanou vetou.
Osud je, že nikto z nás si nevybral smer.
Milujem to, keď maľujem.
Veríme vraj len v seba a v Boha.
Veľakrát v živote som strohá.
Láska je široký pojem.
Ďakujem slnku za deň.
Pani učiteľka, ktorá po ránach rozdáva noviny.
Dedko, ktorý polievaním kvetov trávi hodiny.
Ak chceš niečo zmeniť, tak to zmeň.
Sedáva v parku na tráve, číta knihu.
Čaká na dievča, ktoré nepríde.
Jahodu máča v mede.
Má oblečenú košeľu jednoduchého strihu.
Sleduj oblaky, tam hore, ako rýchlo utekajú.
Seď a počúvaj šum listov.
Sleduj, seď tu s plátnom a so mnou.
Veríš na hviezdy? Je deň, nevidno ich, ale ver mi, na oblohe sú.
Zabudni na včerajšiu nočnú moru.
Ľadové prsty a ľadová ranná sprcha.
Maj pokoru a lásku.
Daj si občas pred ústa pásku!
Mám rada. Maj rád.
Mária Slaničanová, III. M
100x PREČO
Prečo som na svete taká sama?
Prečo ma má rada iba mama?
Prečo stále smutná som?
Čo sa to deje so svetom?
Prečo mám pocit, že všetci dobrí niekam zmizli?
Prečo sa k sebe správame horšie ako grizly?
Prečo každý stále rieši iných?
Prečo nesnažia sa zbaviť svojej viny?
Prečo nikto nič nemá rád?
Prečo je svet plný zrád?
Prečo každý nás chce súdiť?
Prečo musia v iných blúdiť?
Prečo hlava sa mi krúti, z pohľadov zlých ľudí?
Prečo v každom z nich sa to hrozné zlo budí?
Prečo každý na zlé mieri?
Prečo nežijeme v mieri?
Prečo toľko ľudí uteká?
Prečo každý na nich šteká?
Prečo sa všetko tak mení?
Prečo v každom to tak pení?
Prečo je svet tak skazený?
Prečo má byť vyhodený?
Prečo sa Boh má na to dívať?
Prečo lepší nezačneme bývať?
Veď aj jemu sa to hnusí,
naše správanie ho dusí.
Lívia Leginusová, III. M
Prázdny pohár
Uhas smäd! Naplň svoj pohár!
Prázdny pohár je ako zhasnutá svieca, či kostol kde nie je oltár.
Jak les bez stromov, či zábradlie bez schodov,
keď život sa s tebou hrá jak svetlo s tmou.
Prázdny pohár…cítim, že sa strácam,
keď sa bojím, že ostane len práca.
Peter Havlíček, IV. B