V rámci Týždňa vedy a techniky pripravil Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV celoslovenskú súťaž s názvom BÁSEŇ V ŠTÚROVČINE. Žiaci mohli využiť na preklad do štúrovčiny špecializovaný nástroj LUDEVÍT – prekladač do štúrovskej slovenčiny (http://juls.savba.sk/ludevit/.
Aj naši žiaci (IV. B a III. K) tvorili v priebehu novembra básne s rôznou tematikou, ktoré boli zaslané do súťaže. Najhodnotnejšie práce vybrali a zverejnili na stránke JÚĽŠ. Z našej školy to boli básne týchto žiakov: Adrián Brnkaľák IV. B, Filip Metes IV. B, Marko Mikos IV. B, Sabína Kyrczová IV. B, Vanesa Bandíková IV. B, Pavlína Jurigová III. K, Sára Košútová III. K.
Blahoželáme našim umelcom.
Mgr. Erika Bystričanová
UKÁŽKY Z TVORBY:
Roďina
Mám dvoch roďičou, ktorích velmi milujem,
ich lásku ku mňe im opetovňe venujem.
Ňechcem o ňich prísť, ale vjem, že sa to raz staňe,
starajú sa o mňa ako ja o svoje dlaňe.
Moja mama, tá je super,
brau bi som za ňu každí jeden úďer.
Jej láska ku nám je obrovská,
vjem, že bez nej som troska.
Muoj oťec, ten nás živí,
preto sme všetci šťastní a zdraví.
Opraví nám skoro všetko, čo chceme,
vďaka tomu nám vidrží všetko, čo máme.
Mojich súroďencou mám rád,
urobja mi úlohi, ktorje ja ňerád.
Ale už majú svoje roďini,
o ktorje sa musja starať vjac ako ja o hoďini.
Adrián Brnkaľák IV. B
Vojna alebo skazi spodobeňja
Vojna zúri v plnom prúďe,
zbraňe skazu šírja.
Smútok a hňev sa ďalej šíriť buďe,
či tú zbitočnosť luďja raz uviďja.
Otcovja v oku búrki,
a mama stráži malje,
v novinách už vidno ťitulki,
že aj naďalej ostanú doma samje.
Vojna to je vec,
vec, ktorá ňikdi ňekončí,
správa sa ako dravec,
čo lahko život ukončí.
Pokoj a mjer,
stačilo bi tak málo,
vjera a správni smer,
abi sa šťasťje koňečňe ozvalo.
Filip Metes IV.B
Peseň
Jabloňe i hruški kvitnúť započali,
keď už sa hmli nad rjekou vznášali.
Obmívajúc zdá sa strmje brehi,
jej prúd na pocit je plní ňehi.
Višlo ďjevča na to ťje brehi,
višlo ďjevča a s ňou aj spevi.
Spjevala ona o tom, koho milovala,
o tom, ktorjeho listi uchovávala.
Z ďjalki započuv ju orou sťepní,
nájďi toho jej miljeho, ak si zdatní.
Budú ťi vďační, ak straťja sa ich obavi,
od ďjevčini tak predávaj mu pozdravi.
Nach aj on počuje peseň, ktorú spjeva,
nach si spomeňja, že doma čaká ho tá ďeva.
Veť ona veďela, že šjeu on bráňiť vlasť hňeď,
a ti peseň za jasním slnkom vzleť.
Marko Mikos IV. B
Ňeznáme sa známim stalo
Ňikdo ňevje, kedi to príďe,
aňi ja sama som to ňetušila.
Viskitlo sa to v mojom srdci,
ňeveďela som to opísať.
Ten pocit ňeznámi sa do mňa vrívau..
Pomalički..
Pomali..
Až som ho započala úplňe vňímať.
Ten pocit,
keď vjeťe, že ňjekomu na vás naozaj záleží.
A vi cíťiťe, že už sťe v tom až po uši.
Už ňje je cesti speť,
no oďísť už ňechcem.
Moje srdce naplňilo šťasťje
a moje oči viďja už len jeho,
muojho milovanjeho.
S ňím chcem kráčať životom,
S ňím chcem zďjelať každí buol i radosť,
s ňím chcem prežiť celú mladosť.
Ňje len mladosť, ňje len ťeraz,
ale navždi zostať vedla seba.
Slovom áno si to slúbiť,
že ja jeho a on mňa buďe navždi lúbiť.
Sabína Kyrczová IV. B
BANĎÍČATKO
Básňik zo mňa ňje je,
črevo umelca mi chíba.
Možno tjeto slová kradňem,
kdo vje, čja je to chiba.
Úsmev muoj však úprimní je,
aj keď ňje každí ho vidí.
Srdce moje jeďiňe túžbou bije
a spomjenki na ďetstvo vo mňe vzbudí.
Oči moje doďaleka hlaďja
s iskričkou v ňich blúďjacou.
No a predsa v jedno verja,
že svet ňje je búrkou planúcou.
Z úst aňi hláska ňejďe von.
Veť len čas vje,
že je načase spraviť krok vpred
a hlas vo mňe kričí choď.
K odvážnim ja ňepatrím,
no predsa vjem, že ňjekďe patrím.
To malje ďjeťa, čo beží do sveta,
mi je príkladom, že som dospelá.
K umelcom a vzďelancom
ja ňepatrím.
Kradňem tjeto slová bežjaca vpred
s úsmevom na perách žjarjacim.
Vanesa Bandíková IV. B
Voda
Tak jednoduchá, no krásna,
tak potrebná a vzácna.
Viužívali ju už od pradávna,
no táto hruoza globálna.
Zbaví sa vodi z oceána.
Prečo ju ňičíme?
Tímto si ju straťíme.
Naďalej už ňerob to,
vjem, že ťi to ňedošlo.
No ťeraz, keď už o tom vješ,
rozňes to do všetkích mjest.
Chráňiť si ju musíme,
lebo suchoti spusťíme.
Ťeraz to už chápeš?
Odpadki už do nej ňehádžeš.
Viďím, že sa snažíš,
no luďom z iních krajín,
ich velkje chibi opravím.
Abi ňebou celí svet,
suchí ako zvednutí kvet.
Pavlína Jurigová III. K
Príroda moja
Príroda moja, kďe stromi rastú,
pohoda po celej tvojej kráse.
Kďe pokoj a ťicho prevláda,
to má moja duša rada.
Príroda moja, k ťebe prichádzam,
ťebe sa žalujem, k ťebe sa otáčam.
V ťažkích chvílach pomáhaš,
pokoj v hlave rozdávaš.
Príroda moja, k ťebe dňes prichádzam,
a ňječo malje prinášam.
Malí stromček ako dar,
tak naň pozor daj.
Sára Košútová III. K