15. mája 2024 som prežila týždeň, kedy sa začala moja cesta spoznávania solidarity. Bolo to v Zuberci hotel Primula. Bol to veľmi zábavný týždeň plný prekvapení.
Prvý deň sme sa len ubytovali, navečerali, neskôr sme si spievali pesničky a hrali dokonca aj biliard. V izbe sme aj s kamarátkami nafarbili vlasy kamarátke.
Druhý deň bol plný prekvapení. Ráno sme vstali, naraňajkovali sa a hrali kalčeto. Neskôr sme spievali a spoznávali Lotyšanov a Malťanov. Hrali sme hru, kde sme si kládli rôzne otázky po anglicky a bola to sranda. V neskorších hodinách sme sa boli prejsť v lese, pri potoku, potom sme hrali volejbal, vyrábali škatuľky-boxíky pre ľudí, ktorí žijú v tom kláštore a aj ruže zo stužiek. Vo vnútri bolo napísané prekvapenie. Večer sme sa rozdelili na skupinky a museli sme sa naučiť pesničku, ktorú im zaspievame.
Na ďalší deň sme cestovali autobusom do kláštora v Martine a zaspievali sme im našu srdcovku na Kráľovej holi. Lotyšania a Malťania, naši priatelia, ju obľubujú. Jedna pani nám rozprávala o histórii kostola zaujímavé veci. Veľmi som bola prekvapená, že nás aj pohostili sladkosťami a malinovkami a aj mini čokoládkami. Potom sme sa s nimi rozlúčili a išli sme späť do hotela. Každá krajina mala svoj workshop a aj prezentáciu o tradíciách a kultúre. Vždy večer po večeri sme si spievali a robili aktivity a na koniec sme mali knižku a do nej sme písali, čo sa nám dnes stalo alebo čo si sa nové naučila aj začo si vďačná.
Štvrtý deň sme sa ráno modlili a spievali si pesničky a naraňajkovali. Potom sme si kreslili na tričká a farbili sme ich podľa svojej fantázie. Veľmi nás to bavilo, každé tričko bolo nádherné. Večer sme opekali pri potoku a zabávali sa. Ale ešte pred tým sme museli nazbierať drevo na oheň. Veľmi sme sa zasmiali, keď baby išli v šľapkách a spadli do blata.
Ďalší deň sme išli na výlet do skanzenu. Ukázali sme Lotyšanom naše zvyky a tradície, oblečenie a kultúru, ako sa žilo v minulosti. Niektorí si dokonca kúpili aj suveníry. Na pódiu sme dávali rôzne otázky a oni museli uhádnuť, ktorá z možností je správna. Veľmi sa im darilo. Po obede sme išli do Trstenej do kostola, spievali sme, modlili sa za svoje rodiny a zdravie.
Na piaty deň nám dali úlohu. Dali nás do skupín a museli sme s piatimi slovami vymyslieť krátke divadlo. Podarilo sa to všetkým a bola to zábava. Ďalšie dni boli zábavné, lebo sme riešili veľa úloh a aktivít. Mali sme vymyslieť japonskú pesničku za pomoci mobilu a niekoho zo skupiny obliecť a namaľovať japonsky. Ďalšia aktivita, ktorá sa mi páčila bola, že sme museli ísť cez potok bosí. To bolo veľmi úžasné, aj keď sme sa báli. Veľmi sa mi tam páčilo a už sa teším na podobné udalosti.
Zo srdca ďakujem pani Elizabeth za to, že som sa mohla zúčastniť a venovala nám svoj čas, vážim si to. Prajem jej veľa takýchto akcií a možno sa ešte zúčastním niečoho takého.
Karin Turčáková, I. M
