23. novembra 2017 si pani učiteľky E. Kovaľová a E. Bystričanová „zobrali na starosť“ najlepšie triedy a to II. B, II. M. Navštívili sme Mestské divadlo v Žiline, kde sme mali kultúrny zážitok vďaka predstaveniu s názvom Zločin a trest (vrcholný román ruského autora F. M. Dostojevského).
Je to povinné dielo, ktorého interpretácia nás bude čakať aj na maturitnej skúške zo SJL. Nevedeli sme, čo máme od toho čakať, keďže na hodinách to znelo celkom nudne. Tieto pocity sa zmenili, keď na javisko vystúpili špičkoví slovenskí herci a po 180 minútach sme boli všetci milo prekvapení. Každého to zaujalo a z divadla sme odchádzali s úsmevom na tvári. Po predstavení sme boli všetci hladní, nasledoval obed v obchodnom centre Mirage. Spokojní a najedení sme si sadli do autobusu a celkom dlhú cestu sme si spríjemnili „spievaním“. Každému sa páčilo a ďakujeme pani učiteľkám, že to tam s nami zvládli…
A takto sme to celé pochopili…
Divadelné predstavenie Zločin a trest považujem za veľmi zaujímavé.
Hlavnou postavou bol muž (Roďa), ktorý zabil ženu – úžerníčku. Nebola to však obyčajná vražda. Tento muž zabil preto, lebo chcel pomôcť svojej matke v krízovej situácii. Túžil získať financie a majetok, aby sa jej spolu s jeho sestrou žilo ľahšie. Kvôli takejto zlej finančnej situácii skončil štúdium na univerzite. Peniaze potreboval aj pre svoju sestru, pretože sa k nemu dostala správa, že sa musí vydať za zlého Lužina. Roďa považoval za nespravodlivé to, že úžerníčka je stará, zlá, peniaze jej už netreba a ľudia, ktorí by financie potrebovali, musia žobrať…
Vraždu chcel zrejme nejako ukryť, ale nedovolilo mu to svedomie. Mal poruchy správania a tak ho dali do izby, kde pozeral stále do stien. Tvrdili mu, že sa zbláznil a že je chorý. Matka so sestrou ho po veľmi dlhom čase prišli navštíviť, lebo dostali správu o jeho údajnej chorobe. Roďu zažalovala jeho domáca kvôli dlhom a musel ísť na políciu.
Rozprávalo sa tam o starene, ktorú zabil a stratil vedomie. Vtedy začalo podozrievanie, že práve Roďa je vrahom starej Lizavety Ivanovnej. Niekoľko dní ležal v horúčkach a blúznil.
Keď sa prebral, dozvedel sa, že sú z vraždy obvinení maliari, ktorí v deň vraždy maľovali steny.
Jedného dňa zomrel Marmeladov na zrazenie koňom, a tak sa Roďa rozhodol darovať peniaze na pohreb jeho rodine. Zdalo sa im čudné, že mal toľko peňazí, pretože patril medzi biednych.
V jeho dome sa zoznámil so Soňou, jeho dcérou. Jej sa nakoniec priznal, že to on zabil starenu a Lízu. Lenže ich rozhovor vypočul Svidrigajlov, ktorý sa chcel oženiť s Duňou.
Duňa (Roďova sestra) chcela odísť a jeho rečiam neverila, ale Svidrigajlov ju násilne držal, tak vytiahla zbraň, ktorou sa nakoniec sám zastrelil.
Soňa ho mala veľmi rada a povedala mu, že pôjde s ním kamkoľvek, len nech sa prizná k vražde a oľutuje to. Roďa to nakoniec prijal. Roďa potom musel ísť na niekoľko rokov na nútené práce.
Takže Roďa nebol obyčajný vrah, robil to len pre „dobro“ jeho rodiny a navyše považoval starú Ivanovnu za malú nepotrebnú voš, ktorá bola len a len na škodu.
Toto predstavenie sa mi veľmi páčilo, herci to zahrali skvelo a prirodzene.