Prišli sme do inej krajiny,
vôňa lístia a jesenné kvetiny,
hrali nám na nôtu,
kedy sme necítili žiadnu prázdnotu.
Prechádzali sme stromovou bránou,
vôňu sťa šípky dovial k nám vánok.
Odrazy lúčov od vodnej hladiny,
cítili sme sa iní,
potrební na rozvoj našej domoviny.
Pomôcť prírode bolo našou voľbou,
aj napriek strachu,
že sa cestou potopíme spolu aj s loďou.
Dobrodružstvá a upevnenie vzťahov neboli jediné,
zážitok nájdenia odkazu vo fľaši,
vyplavený na brehu súši,
potešil nás všetkých až povyše uší.
Deň strávený na Vtáčom ostrove
zapíše sa v pamäti a srdci všetkým nám,
pre ktorých je príroda krásny chrám.